V pravici Sediaceho na tróne som videl knihu, popísanú zvnútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. Videl som mocného anjela, ktorý hlásal mohutným hlasom: „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“ A nikto ani na nebi, ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu, ani do nej nazrieť. Veľmi som plakal, že sa nenašiel nikto hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. A jeden zo starších mi povedal: „Neplač! Hľa, zvíťazil lev z Júdovho kmeňa, Dávidov výhonok, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí.“
Medzi trónom, štyrmi bytosťami a medzi staršími som videl stáť Baránka akoby zabitého, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, čo znamená sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. Ten prišiel a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. A potom, čo knihu vzal, štyri bytosti a dvadsaťštyri starších padlo pred Baránkom. Každý mal citaru a zlaté čaše plné kadidla, čo sú modlitby svätých. A spievali novú pieseň:
„Hoden si vziať knihu
a otvoriť jej pečate,
lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil
ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu i národa,
urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu,
oni budú kraľovať na zemi.“
A videl a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov. Volali mohutným hlasom:
„Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať
moc, bohatstvo, múdrosť, silu,
česť, slávu a dobrorečenie.“
A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, som počul volať:
„Sediacemu na tróne a Baránkovi
dobrorečenie, česť, sláva a moc
na veky vekov.“
Nato štyri bytosti povedali: „Amen.“ Potom starší padli a klaňali sa.