Zjavenie Jána 4:1-11

Potom som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas poľnice, mi hovoril: „Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má po tomto diať.“ Hneď som bol vo vytržení ducha, a hľa, na nebi stál trón a na tróne niekto sedel. Podobal sa kameňu jaspisu a karneolu. Nad trónom sa klenula dúha na pohľad podobná smaragdu. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starších, odetých do bieleho rúcha a so zlatými vencami na hlavách. Z trónu vychádzali blesky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem ohnivých lámp, čo je sedem Božích duchov, a pred trónom bolo akoby sklenené more podobné krištáľu. Uprostred trónu i vôkol trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá bytosť bola podobná býkovi, tretia bytosť mala akoby ľudskú tvár a štvrtá bytosť bola podobná letiacemu orlovi. Každá z týchto štyroch bytostí mala po šesť krídel; dookola i zvnútra boli plné očí a bez prestania, dňom i nocou volali: „Svätý, svätý, svätý Pán, Boh, Všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde.“ A vždy, keď tie bytosti vzdajú slávu, česť a vďaku tomu, čo sedí na tróne a žije na veky vekov, tých dvadsaťštyri starších padá pred tým, čo sedí na tróne a klaňajú sa tomu, čo žije na veky vekov. Svoje vence hádžu pred trón a hovoria: „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z tvojej vôle boli a sú stvorené.“