Zjavenie Jána 19:1-16

Po týchto veciach som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi, ktorý volal: „Haleluja! Spása, sláva a moc nášmu Bohu, lebo jeho súdy sú pravdivé a spravodlivé; veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom priviedla zem do záhuby a pomstil sa za krv svojich služobníkov preliatu jej rukami.“ A druhý raz volali: „Haleluja! Dym z nej vystupuje na veky vekov.“ Nato padli dvadsiati štyria starší a štyri bytosti na kolená, klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: „Amen. Haleluja!“ Od trónu zaznel hlas: „Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci, tí, čo sa ho bojíte, malí i veľkí!“ Počul som akoby hlas veľkého zástupu, ako hukot množstva vôd, a ako dunenie mohutných hromov, ktorý volal: „Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. Radujme sa, plesajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. Bolo jej dovolené obliecť sa do čistého žiariaceho kmentu — lebo tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých.“ Povedal mi: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú povolaní na Baránkovu svadobnú hostinu.“ A doložil: „Toto sú pravdivé Božie slová.“ I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: „Stráň sa toho! Som iba služobník ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! Ježišovo svedectvo je totiž duch proroctva.“ Videl som otvorené nebo a v ňom bieleho koňa; ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; súdi a bojuje spravodlivo. Jeho oči boli ako plameň ohňa, na hlave mal mnoho diadémov; napísané mal meno, ktoré nepozná nik, iba on. Oblečený bol do plášťa zmáčaného krvou a jeho meno bolo Božie Slovo. Nebeské vojská ho sprevádzajú na bielych koňoch, oblečené do bieleho čistého kmentu. Z úst mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. Bude nad nimi vládnuť železnou berlou a sám bude šliapať lis s vínom rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.