Zjavenie Jána 18:1-20

Potom som videl zostupovať z neba iného anjela, ktorý mal veľkú moc. Jeho slávou sa rozžiarila zem. I zvolal mohutným hlasom: „Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov, skrýšou všetkých nečistých vtákov, skrýšou všetkej nečistej a nenávidenej zveri, lebo všetky národy pili z vína vášne smilstva tej neviestky a králi zeme s ňou smilnili a kupci zeme zbohatli z moci jej zhýralého prepychu.“ A počul som iný hlas volať z neba: „Vyjdi z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a nedostalo sa vám z jeho rán, lebo jeho hriechy sa nahromadili až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. Odplaťte tej neviestke, ako sa i ona odplatila, dvojnásobne jej odplaťte za jej skutky. Do kalicha, do ktorého nalievala, nalejte jej dvojnásobne. Koľko si užila slávy a hýrenia, toľko jej dajte útrap a smútku, lebo si v srdci hovorí: Sedím ako kráľovná, nie som vdova a neuzriem smútok. Preto v jednom dni prídu na ňu rany: smrť, smútok, hlad a ohňom bude spálená, lebo mocný je Pán, Boh, ktorý ju odsúdil.“ Plakať a nariekať budú nad ňou králi zeme, ktorí s ňou smilnili a hýrili, keď uvidia dym z jej požiaru. Pre strach z jej útrap budú zďaleka stáť a volať: „Beda, beda, ty veľké mesto, Babylon, mocné mesto, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd.“ A kupci zeme nad ním plačú a smútia, lebo už nikto nekupuje ich tovar: tovar zo zlata, striebra, drahokamov, perál, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu a všelijaké voňavé drevo, všelijaké predmety zo slonoviny a z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru, škoricu, amómové korenie, voňavky, myrhu, kadidlo, víno, olej, jemnú múku, pšenicu, dobytok, ovce, kone, vozy, otrokov a zajatcov. „Ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, i všetok luxus a nádhera sa ti stratili, a už ich viac nenájdu.“ Kupci, ktorí s týmito vecami obchodovali a z toho mesta bohatli, zastanú v diaľke zo strachu z jeho útrap, budú plakať a žialiť a budú volať: „Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré sa odievalo do kmentu, purpuru a šarlátu a ozdobovalo sa zlatom, drahokamami a perlami — a za jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!“ Každý kormidelník a každý, čo sa tadiaľ plaví, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zastali obďaleč a keď videli dym jeho požiaru, kričali: „Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?“ Sypali si prach na hlavy a s plačom a smútkom kričali: „Beda, beda, ty veľké mesto, z ktorého bohatstva zbohatli všetci, čo mali lode na mori — a za jedinú hodinu bolo spustošené! Radujte sa nad ním, nebo, svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh ho súdil tak, ako ono súdilo vás.“