Žalmy 89:1-52

Milosrdenstvo Hospodina chcem ospevovať naveky, tvoju vernosť hlásať svojimi ústami z pokolenia na pokolenie. Povedal som: „Tvoje milosrdenstvo je postavené naveky, tvoja vernosť je pevná ako nebesia.“ Uzavrel som zmluvu so svojím vyvoleným, prisahal som Dávidovi, svojmu služobníkovi: „Naveky upevním tvoj rod, postavím ti trón pre všetky pokolenia.“ — Sela — Nebesia chvália tvoje divy, Hospodin, a tvoju vernosť zhromaždenie svätých. Veď kto sa nad oblakmi vyrovná Hospodinovi? Kto z nebešťanov sa podobá Hospodinovi? Boh v kruhu svätých budí strach. Veľký a hrozný je pre všetkých vôkol neho. Hospodin, Boh zástupov, kto je ako ty? Mocný si, Hospodin, obklopený vernosťou. Ty ovládaš pyšné more, krotíš jeho vzduté vlny. Ty si prebodol a rozdupal Rahaba, silným ramenom si rozohnal svojich nepriateľov. Tvoje sú nebesia, tvoja je zem, založil si svet a všetko, čo je na ňom. Ty si stvoril sever i juh, Tabór a Chermón plesajú v tvojom mene. Máš mocné rameno, silná je tvoja ruka, pozdvihnutá tvoja pravica. Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, milosrdenstvo a vernosť predchádzajú tvoju tvár. Blahoslavený ľud, ktorý vie jasať, kráčajú vo svetle tvojej tváre, Hospodin. V tvojom mene sa tešia celý deň, tvojou spravodlivosťou sa honosia, lebo ty si ozdobou ich moci, tvojou priazňou rastie naša sila. Hospodin je náš štít, náš kráľ, Svätý Izraela. Kedysi vo videní si prehovoril k svojim verným takto: „Poskytol som pomoc hrdinovi, vyvoleného z ľudu som povýšil. Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom. Pevne ho bude držať moja ruka a posilní ho moje rameno. Nepriateľ ho nezaskočí, nešľachetný ho nepokorí. Rozdrvím pred ním jeho nepriateľov, porazím tých, čo ho nenávidia. Moja vernosť a milosrdenstvo budú s ním, mojím menom sa vyvýši jeho roh. Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na veľtoky. Bude ma vzývať: ‚Ty si môj Otec, môj Boh a skala mojej spásy.‘ Ustanovím ho za prvorodeného, za najvyššieho medzi kráľmi zeme. Svoje milosrdenstvo mu zachovám naveky, verne s ním dodržím zmluvu. Naveky zachovám jeho rod, jeho trón bude trvať, kým budú nebesia. Ak jeho synovia opustia môj zákon a nebudú sa správať podľa môjho práva, ak moje ustanovenia znesvätia a nezachovajú moje príkazy, prútom potrestám ich vzburu a ranami ich vinu. Svoje milosrdenstvo však od neho neodvrátim ani svoju vernosť nezruším. Neznesvätím svoju zmluvu, nezmením, čo mi vyšlo z úst. Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, že nesklamem Dávida: Jeho rod bude trvať naveky, jeho trón bude predo mnou ako slnko. Naveky bude stáť pevne ako mesiac, verný svedok nad oblakmi.“ — Sela — Ty si ho však predsa zavrhol a odmietol, nahneval si sa na svojho pomazaného. Zmluvu so svojím služobníkom si zrušil a jeho korunu si až po zem zneuctil. Zbúral si všetky jeho múry, jeho pevnosti si zmenil na rozvaliny. Drancovali ho všetci, čo šli povedľa, bol na potupu svojim susedom. Povýšil si pravicu jeho protivníkov, rozveselil si všetkých jeho nepriateľov. Otupil si ostrie jeho meča, nedovolil si, aby obstál v boji. Pozbavil si ho lesku, jeho trón si zrazil na zem. Skrátil si dni jeho mladosti, hanbou si ho priodel. — Sela — Dokedy ešte, Hospodin? Budeš sa skrývať naveky? Bude tvoj hnev blčať ako oheň? Rozpomeň sa, aký je ľudský vek! Akých pominuteľných si stvoril všetkých ľudí! Kto kedy žil tak, že neuzrel smrť a zachránil si dušu z moci podsvetia? — Sela — Kde sú, Pane, predchádzajúce prejavy tvojho milosrdenstva, o ktorých si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti? Rozpomeň sa, Pane, na potupenie svojich sluhov. V hrudi nosím pohanenie od národov, ktorým tvoji nepriatelia, Hospodin, tupia každú stopu tvojho pomazaného.