Žalmy 88:1-18

Hospodin, Boh mojej spásy, k tebe volám dňom i nocou. Kiež moja modlitba prenikne k tebe, nakloň ucho k môjmu náreku! Moja duša sa presýtila trápením, môj život sa už dotkol podsvetia. Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu, som ako muž bez sily. Mám miesto medzi mŕtvymi, zabitými, čo ležia v hrobe, na ktorých si už nespomenieš, ktorí sú ti vytrhnutí z ruky. Vrhol si ma do najhlbšej jamy, do najtemnejších hlbín. Doľahol na mňa tvoj hnev, zmietlo ma tvoje vlnobitie. — Sela — Vzdialil si odo mňa mojich známych, sprotivil si ma pred nimi. Som uväznený, nemôžem vyjsť. Zrak mi zármutkom slabne. Celý deň volám k tebe, Hospodin, vystieram k tebe ruky. Či mŕtvym budeš robiť divy? Vstanú azda tiene mŕtvych, aby ťa chválili? — Sela — Dá sa v hrobe hovoriť o tvojej milosti a v ríši smrti o tvojej vernosti? Vie sa v temnote o tvojich divoch, o tvojej spravodlivosti v krajine zabudnutia? Ja však volám k tebe o pomoc, Hospodin, hneď zrána sa k tebe vznáša moja modlitba. Prečo si zavrhol moju dušu, Hospodin, a skrývaš svoju tvár predo mnou? Od mladosti som zúbožený a hyniem, znášam tvoje hrôzy a som bezradný. Tvoj prudký hnev sa prevalil cezo mňa a tvoje hrozivé zásahy ma zničili. Valia sa na mňa každodenne ako voda, obkľučujú ma zo všetkých strán.

Bezplatné plány čítania a zamyslenia týkajúce sa Žalmy 88:1-18