Žalmy 73:1-24

Aký dobrý je Boh k Izraelu, k tým, čo majú čisté srdce! No moje nohy takmer odbočili, kroky sa mi skoro skĺzli. Závidel som totiž pyšným, keď som videl, ako si bezbožníci pokojne žijú. Veď ich nič netrápi, telo majú zdravé a vypasené. Lopotu smrteľníkov nepoznajú, nebývajú postihnutí ako iní ľudia. Preto nosia pýchu ako náhrdelník, odievajú sa rúchom násilia. Oko im z tuku vyčnieva, srdce majú plné výmyslov. Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, povýšene hrozia násilím. Ústa dvíhajú proti nebu, jazyk im behá po zemi. Preto sa ľud k nim obracia a dychtivo sa napája. Hovoria: „Ako sa to dozvie Boh? Pozná to Najvyšší?“ Naozaj, takí sú bezbožníci: stále bez obáv hromadia majetok. Zbytočne som teda dbal o čistotu srdca a ruky si umýval v nevine. Dennodenne som bitý, každé ráno bývam trestaný. Keby som si povedal: „Budem teda hovoriť ako oni, spreneveril by som sa pokoleniu tvojich synov.“ Keď som uvažoval, ako tomu porozumieť, zdalo sa mi to ťažké. Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som, ako skončia. Veru, staviaš ich na klzké miesta, necháš ich padnúť do záhuby. Ako rýchlo vyjdú navnivoč, zmiznú, hrôzou zahynú! Ako po prebudení zmizne sen, tak, Pane, zavrhneš ich obraz, keď sa zobudíš. Keď sa mi srdce roztrpčovalo a pichalo ma v ľadvinách, bol som hlupák, človek bez rozumu, bol som pred tebou ako dobytča. Ja však zostávam stále s tebou, držíš ma za pravicu. Budeš ma viesť podľa svojho zámeru a potom ma prijmeš do slávy.