Žalmy 69:1-18

Zachráň ma, Bože, lebo voda mi siaha až po hrdlo. Topím sa v hlbokom bahne, nemám sa na čo postaviť. Dostal som sa do hlbokých vôd, prúd ma odnáša. Volanie ma vyčerpalo, hrdlo mi vyschlo, oči pohasli očakávaním na môjho Boha. Viac ako vlasov na mojej hlave je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. Mocní sú tí, čo ma chcú zničiť, podlí nepriatelia. — Mám nahradiť, čo som neulúpil? — Bože, ty poznáš moju nerozumnosť, nie sú ti skryté moje previnenia. Nech sa nemusia hanbiť za mňa tí, čo v teba dúfajú, Pane, Hospodin zástupov! Nech sa nemusia cítiť ponížení pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Boh Izraela! Veď pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár. Za cudzieho ma pokladajú vlastní bratia, cudzincom som pre synov svojej matky, lebo horlenie za tvoj dom ma strávilo a urážky tých, ktorí ťa tupia, padli na mňa. Keď som plakal a v pôste si trápil dušu, vyšiel som na posmech. Keď som si obliekol vrecovinu, stal som sa im posmešným príslovím. Ohovárajú ma tí, čo vysedávajú v bráne, posmešne si o mne pospevujú tí, čo sa opíjajú. Ja sa však k tebe modlím, Hospodin, v príhodnom čase. Bože, odpovedz mi vernou pomocou pre svoju veľkú milosť! Vytiahni ma z bahna, aby som sa neutopil! Osloboď ma od tých, čo ma nenávidia, zachráň ma z hlbokých vôd, aby ma neodniesol vodný prúd, aby ma nepohltila hlbina a studňa nezavrela ústa nado mnou. Ozvi sa mi, Hospodin, lebo tvoja milosť je dobrotivá. Pre svoje hojné zľutovanie obráť sa ku mne. Neskrývaj svoju tvár pred svojím sluhom, lebo som v tiesni. Rýchlo sa mi ozvi!