Žalmy 49:1-20

Čujte to, všetky národy, zbystrite sluch, všetci obyvatelia sveta, jednoduchí i vznešení, bohatí spolu s chudobnými! Moje ústa vyslovia múdre výroky a úvahy môjho srdca budú rozumné. Nakloním ucho k prísloviu, za zvuku harfy vyjavím svoju záhadu. Prečo sa mám báť v zlých dňoch, keď ma tiesni zločinnosť záškodníkov, ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a vystatujú sa veľkým bohatstvom? Nikto nemôže vykúpiť ani brata, ani za seba dať Bohu cenu zmierenia, lebo priveľké je výkupné za život. Navždy sa musí zriecť toho, že bude žiť naveky a že nikdy neuzrie hrob. Veď vidí, že zomierajú múdri, hynie blázon i nerozumný a svoje bohatstvo nechávajú iným. Navždy majú v hrobe svoj domov a príbytok z rodu na rod, hoci pozemky pomenovali svojím menom. Človek si v blahobyte ani neodpočinie, je ako zviera, ktoré hynie. Taký je údel tých, čo si nerozvážne dôverujú, aj ich nasledovníkov, čo schvaľujú ich reči. — Sela — Rútia sa do podsvetia ako ovce, smrť im bude pastierom. Zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie v podsvetí, zostanú bez svojich príbytkov. Mňa však vykúpi Boh, vytrhne ma z moci podsvetia. — Sela — Nemaj obavy, ak niekto bohatne a množí blahobyt svojho domu; veď keď zomrie, nič si nevezme so sebou; jeho blahobyt nezostúpi za ním. Aj keď si zaživa navráva: „Chvália ťa, že si si dobre počínal!“, predsa pôjde k pokoleniu svojich predkov, ktorí už nikdy neuvidia svetlo.