Žalmy 39:1-13

Povedal som: „Dám pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. Budem držať ústa na uzde, kým je bezbožník pri mne.“ Odmlčal som sa, bol som celkom ticho, no moja bolesť sa rozjatrila. Srdce sa mi rozpálilo v hrudi. Oheň vzplanul pri rozjímaní. Musel som prehovoriť. „Hospodin, daj mi poznať, kedy skonám, a aký je počet mojich dní, aby som si uvedomil, aký som pominuteľný. Hľa, dal si mi času na piaď a dĺžka môjho života pre teba je ako nič.“ Každý človek je len akoby vánok, aj keď pevne stojí. — Sela — Človek pobieha sem i tam ako tieň, vzrušuje sa pre zbytočnosti, hromadí, hoci nevie, kto to zoberie. Na čo by som mal teda čakať, Pane? Moja nádej sa upiera k tebe, zbav ma každej viny. Nevydávaj ma bláznovi na posmech. Zmĺknem a neotvorím ústa, lebo ty konáš. Odvráť odo mňa svoje tresty, hyniem pod údermi tvojej ruky. Za previnenie napomínaš ľudí trestom, ako moľ ničíš to, po čom túžia. Veru, každý človek je len vánok. — Sela — Hospodin, vypočuj moju modlitbu! Venuj pozornosť môjmu volaniu o pomoc! Nemlč, keď slzy prelievam! Veď pre teba som len cudzinec, iba pútnik ako všetci moji otcovia.