Žalmy 35:11-18

Povstávajú podlí svedkovia a vypytujú sa ma na to, o čom ani neviem. Zlým sa mi odplácajú za dobré, som ako sirota. Keď oni boli chorí, ja som sa odel vrecovinou a koril pôstom. Kiežby sa mi modlitba za nich vrátila späť! Chodieval som k chorému ako k priateľovi či bratovi, smútil som ako za matkou, zármutok ma zronil. Oni sa však zhŕkli a radovali sa z môjho pádu. Bitkári, ktorých som nepoznal, zbehli sa proti mne a bez prestania ma tupili. Rúhali sa, škodoradostne sa mi posmievali a cerili na mňa zuby. Pane! Dokedy sa budeš na to dívať? Zachráň mi život pred ich pustošením, to jediné, čo mám, pred levíčatami. Budem ťa zvelebovať vo veľkom zhromaždení, chváliť ťa budem pred početným ľudom.