Žalmy 18:1-24

„Vrúcne ťa milujem, Hospodin, moja sila! Hospodin je moja skala, moja pevnosť a môj vysloboditeľ; môj Boh je moje bralo, k nemu sa utiekam; môj štít, roh mojej spásy a môj hrad. Volám k Hospodinovi, ktorý je hoden chvály, budem zachránený pred svojimi nepriateľmi. Zovreli ma putá smrti, prívaly záhuby ma vyľakali. Stiesnili ma putá podsvetia, nástrahy smrti šli mi v ústrety. V úzkosti volám k Hospodinovi, kričím o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočuje môj hlas, moje výkriky preniknú k jeho sluchu. Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy vrchov, pohli sa, lebo vzplanul hnevom. Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst pohlcoval, žeravé uhlíky blčali z neho. Naklonil nebesia a zostúpil a mrákavu mal pod nohami. Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. Zo tmy si spravil skrýšu, z temných vôd a hustých oblakov stan. Pred jeho jasom hnali sa mračná, krupobitie i uhlie žeravé. Hospodin zahrmel na nebesiach, Najvyšší vydal hlas, krupobitie i uhlie žeravé. Vystrelil svoje šípy a rozohnal ich, zmiatol ich množstvom bleskov. Objavili sa riečiská a obnažili sa základy sveta, lebo si pohrozil, Hospodin, a zadul si rozhnevaným dychom. Z výsosti vystrel ruku, uchopil ma a vytiahol z veľkej vody. Zachránil ma pred mocným nepriateľom, pred tými, čo ma nenávidia, hoci boli silnejší než ja. Vystúpili proti mne v deň môjho nešťastia, no Hospodin mi bol oporou. Poskytol mi priestor, vytrhol ma, lebo si ma obľúbil. Hospodin ma odmenil podľa mojej spravodlivosti, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk, lebo som sa pridŕžal Hospodinových ciest, svojvoľne som sa neodvracal od svojho Boha. Veď všetky jeho práva som mal na zreteli, od jeho ustanovení nedal som sa odvrátiť. Bezúhonne som sa ho pridŕžal a chránil sa previnenia.