Žalmy 142:1-7

Nahlas volám k Hospodinovi, nahlas volám k Hospodinovi o zmilovanie. Pred ním vylievam svoj žiaľ, rozprávam o svojom súžení. Keď môj duch chradne, ty aj vtedy poznáš môj chodník. Na ceste, ktorou idem, mi nastavili osídlo. Pozri sa napravo a uvidíš: nikto ma nechce poznať. Nemám kam utiecť, nikto sa o môj život nestará. Hospodin, k tebe volám, hovorím: „Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine žijúcich!“ Pozoruj môj nárek, lebo som veľmi zúbožený. Osloboď ma od tých, čo ma prenasledujú, lebo sú mocnejší než ja.