Žalmy 139:13-24

Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal. Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem. Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme. Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet. Keby som ich mal spočítať, bolo by ich viac ako piesku. Len čo sa zobudím, som s tebou. Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, krvilační muži! Tí sa na teba ľstivo odvolávajú a zneužívajú tvoje meno. Hospodin, nemám azda nenávidieť tých, čo teba nenávidia? Nemám si vari sprotiviť tých, čo povstávajú proti tebe? Nenávidím ich, naskrze ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie! Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!

Bezplatné plány čítania a zamyslenia týkajúce sa Žalmy 139:13-24