Žalmy 137:1-9

Pri babylonských riekach, tam sme sedávali a plakávali, keď sme spomínali na Sion. Tam sme na vŕby vešali svoje citary. Tí, čo nás ta odvliekli, žiadali, aby sme im zaspievali; radostný spev chceli tí, čo nás sužovali: „Zaspievajte nám sionské piesne!“ Ako by sme mohli spievať pieseň Hospodina v cudzej krajine? Keby som zabudol na teba, Jeruzalem, nech sa zabudne na moju pravicu! Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie, ak sa nerozpamätám na teba, ak mi Jeruzalem nebude vrcholom radosti. Pripomeň, Hospodin, synom Edómu deň Jeruzalema, keď volali: „Zbúrajte, zbúrajte ho do základov!“ Dcéra Babylonu, ty ničiteľka, blažený, kto ti primerane odplatí, čo si nám spôsobila! Blažený, kto tvoje deti pochytá a roztrieska o skalu.