Žalmy 132:1-18

Hospodin, pamätaj na Dávida, na všetko, čo podstúpil, keď prisahal Hospodinovi a dal sľub Jákobovmu Mocnému: „Nevojdem do stanu, v ktorom bývam, neľahnem si na lôžko, na ktorom odpočívam, očiam nedoprajem spánok ani viečkam zdriemnutie, kým Hospodinovi nenájdem miesto, príbytok Jákobovmu Mocnému.“ Počuli sme, že archa zmluvy je v Efrate, našli sme ju na Jaarských nivách. Vojdime do jeho príbytkov, klaňajme sa pri podnožke jeho nôh. Vstaň, Hospodin, zaujmi miesto svojho odpočinku, ty i archa tvojej moci! Nech sa tvoji kňazi odejú spravodlivosťou a tvoji zbožní nech plesajú. Pre svojho služobníka Dávida neodmietni svojho pomazaného. Hospodin prisahal vernosť Dávidovi, neodstúpi od nej: „Jedného potomka z tvojho rodu posadím po tebe na trón. Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu i prikázania, ktoré ich naučím, potom ich synovia na večné veky budú sedieť na tvojom tróne.“ Veď Hospodin si vyvolil Sion, chcel ho mať za príbytok: „Toto bude miesto môjho odpočinku na večné veky; tu budem bývať, lebo som si ho želal. Jeho pokrm bohato požehnám, jeho chudobných nasýtim chlebom. Jeho kňazov odejem spásou a jeho zbožní nadšene zaplesajú. Postarám sa, aby tam vyrástol Dávidov roh, horiacu sviecu pripravím svojmu pomazanému. Hanbou odejem jeho nepriateľov, na ňom sa však bude ligotať kráľovská koruna.“