Nie nám, Hospodin, nie nám,
ale tvojmu menu patrí česť
pre tvoje milosrdenstvo a pre tvoju vernosť!
Prečo majú hovoriť pohania:
„Kde je ich Boh?“
Náš Boh je na nebesiach,
všetko robí podľa svojej vôle.
Ich modly sú striebro a zlato,
dielo ľudských rúk.
Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, ale nevidia,
majú uši, ale nepočujú,
majú nosy, ale nečuchajú,
majú ruky, ale nehmatajú,
majú nohy, ale nechodia,
z hrdla hláska nevydajú.
Podobní im budú tí, čo ich zhotovujú,
všetci, čo sa na ne spoliehajú.
Izrael, dúfaj v Hospodina!
On je tvojou pomocou a štítom.
Áronovci, dúfajte v Hospodina!
On je vašou pomocou a štítom.
Hospodinovi ctitelia, dúfajte v Hospodina!
On vám je pomocou a štítom.
Hospodin na nás pamätá, žehná nás;
žehná dom Izraelov,
žehná dom Áronov,
žehná tých, čo ctia Hospodina,
malých i veľkých.
Kiež vás rozmnoží Hospodin,
vás i vašich synov!
Požehnaní, ktorí patríte Hospodinovi.
On utvoril nebo i zem.
Nebesia patria Hospodinovi,
zem dal ľuďom.
Mŕtvi nebudú chváliť Hospodina,
nikto z tých, čo zostupujú do hrobového ticha,
ale my budeme dobrorečiť Hospodinovi
odteraz až naveky.
Haleluja!