Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Žalmy 106:1-48

Žalmy 106:1-48 SEBDT

Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť. Kto vyrozpráva mocné skutky Hospodina, kto rozhlási všetku chválu o ňom? Blahoslavení, čo zachovávajú právo, čo v každom čase žijú spravodlivo. Hospodin, rozpomeň sa na mňa z lásky k svojmu ľudu, navštív ma svojou spásou, aby som videl blaho tvojich vyvolených, aby som sa tešil z radosti tvojho národa, aby som sa chválil tvojím dedičstvom. Hrešili sme ako naši otcovia, páchali sme neprávosť, bezbožne sme si počínali. Naši otcovia v Egypte sa nepoučili z tvojich divov, nepripomínali si tvoju hojnú milosť, búrili sa pri mori, pri Trstinovom mori. On ich však zachránil pre svoje meno, aby ukázal svoju moc. Pohrozil Trstinovému moru a ono vyschlo, hlbinami ich previedol ako púšťou. Zachránil ich z ruky nenávistníka, vykúpil ich z ruky nepriateľa. Ich protivníkov zaplavili vody, nezostal z nich jediný. Vtedy uverili jeho slovám a spievali mu chválospev. Čoskoro však zabudli na jeho skutky, nečakali na jeho rozhodnutie. Podľahli žiadostivosti na púšti, v pustom kraji pokúšali Boha. Dal im teda, čo si žiadali, dopustil však, aby chradli. V tábore závideli Mojžišovi aj Áronovi, Hospodinovmu svätému. Otvorila sa zem a pohltila Datána, pokryla zberbu Abiráma. Proti tejto zberbe vzbĺkol oheň, bezbožníkov strávil plameň. Pri Horebe si spravili teľa, uctievali uliatu modlu. Svoju slávu zamenili za podobu býka, čo žerie trávu. Zabudli na Boha, ktorý ich zachránil a v Egypte robil veľké veci, zázraky v Chámovej krajine, úžasné skutky pri Trstinovom mori. Už vyhlásil, že ich vyhubí, keby sa Mojžiš, jeho vyvolený, v roztržke nebol postavil pred neho, aby odvrátil jeho pustošivý hnev. Pohrdli vytúženou krajinou, neverili jeho slovu, reptali vo svojich stanoch, neposlúchli hlas Hospodina. Na prísahu proti nim pozdvihol svoju ruku, že ich na tej púšti nechá popadať, ich potomstvo rozoženie medzi pohanov a rozpráši do všetkých krajín. Spriahli sa s Baal-Peórom, jedli z obiet prinášaných mŕtvym bohom. Dráždili ho svojimi činmi, preto ich postihla pohroma. Povstal Pinchás, vykonal rozsudok a pohroma prestala. To sa mu počítalo za spravodlivosť z pokolenia na pokolenie až naveky. Rozhnevali ho pri meribských vodách; aj Mojžiš pre nich zle pochodil, tak ho rozčúlili, že jeho ústa vyriekli nerozvážnosť. Nevyhubili národy, ako im rozkázal Hospodin, lebo sa pomiešali s pohanmi a osvojili si ich spôsoby: slúžili aj ich modlám, tie sa im stali osídlom; obetovali svojich synov i svoje dcéry démonom; prelievali nevinnú krv, krv svojich synov a dcér, ktoré obetovali kanaánskym modlám, a zem bola poškvrnená krvou. Poškvrnili sa vlastnými skutkami; vlastnými činmi porušili vernosť. Hospodin zahorel hnevom proti svojmu ľudu, sprotivil si svoje dedičstvo. Vydal ich do rúk pohanov, vládli nad nimi ich nenávistníci. Nepriatelia ich utláčali a dostali do područia. Mnohokrát ich vyslobodil, svojvoľne mu však odporovali, vo svojej neprávosti stále upadali. Zhliadol však na ich úzkosť, počul ich nárek. Pre nich si pripomenul svoju zmluvu, pre hojnosť svojej milosti mal s nimi súcit. Vzbudil k nim ľútosť vo všetkých, čo ich zajali. Zachráň nás, Hospodin, Boh náš, spomedzi pohanov nás zhromaždi, aby sme mohli ďakovať tvojmu svätému menu a honosiť sa tvojou chválou! Zvelebený buď Hospodin, Boh Izraela, od vekov až naveky! Všetok ľud nech povie: „Amen!“ Haleluja!