Dobroreč Hospodinovi, moja duša!
Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký!
Nádherou a velebou si sa zaodel.
Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom,
rozpínaš nebo ako stan.
Príbytky si staviaš na vodách,
z oblakov si robíš voz,
na perutiach vetra sa uberáš.
Víchry robíš poslami,
plamene ohňa služobníkmi.
Zem si založil na pilieroch,
nezachveje sa nikdy.
Záplavou si ju pokryl ako rúchom,
vody stáli nad vrchmi.
Pred tvojou hrozbou odtiekli,
tvoj hromový hlas ich vyľakal.
Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín,
na miesto, ktoré si im vymedzil.
Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia,
aby znova nepokryli zem.
Pramene vypúšťaš do potokov,
čo tečú medzi vrchmi,
napájajú všetku poľnú zver;
z nich si divé osly uhášajú smäd.
Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo,
spomedzi lístia sa ozýva jeho hlas.
Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy,
ovocím tvojho diela sa sýti zem.
Trávu nechávaš rásť pre dobytok,
aj byliny, čo človek pestuje,
aby zo zeme získal obživu,
aj víno, čo srdce človeka rozveselí,
olej, aby sa skvela tvár,
a chlieb, aby posilnil srdce človeka.
Hojnosť vlahy majú stromy Hospodina,
libanonské cédre, ktoré zasadil.
V nich hniezdia vtáky,
v cyprusoch má domov bocian.
Výšiny vrchov patria kozorožcom
a v skalách majú skrýšu damany.
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
