Príslovia 9:1-18

Múdrosť si postavila dom, sedem stĺpov vytesala. Pozabíjala dobytok, namiešala víno aj stôl prestrela. Vyslala svoje slúžky a z najvyššieho bodu mesta volá: „Kto je prostoduchý, nech zabočí sem!“ Nerozumným hovorí: „Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala! Zanechajte prostoduchosť a budete žiť, kráčajte po ceste rozumnosti. Kto dohovára posmeškárovi, utŕži hanbu, kto karhá bezbožníka, potupu. Nekarhaj posmeškára, aby ťa neznenávidel, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Poraď múdremu a bude ešte múdrejší, pouč spravodlivého a rozšíri si poznanie. Začiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom, v poznaní Najsvätejšieho spočíva rozumnosť. Veď vďaka mne sa rozmnožia tvoje dni a pridajú sa ti roky života. Ak si múdry, sám pre seba si múdry, ak si však posmešník, sám sa budeš zodpovedať.“ Pani Hlúposť je nepokojná, neviazaná, ničomu nerozumie. Vysedáva pri dverách svojho domu na najvyššom bode mesta, aby pozvala okoloidúcich, čo kráčajú priamo svojimi cestami. Kto je prostoduchý, nech zabočí sem! Nerozumným hovorí: „Ukradnutá voda je sladká, jedlo požívané v skrytosti je chutné.“ Lenže nevie, že sú tam duchovia mŕtvych a že jej hostia sú v hlbinách podsvetia.