Príslovia 5:1-14

Syn môj, všimni si moju múdrosť, k mojej rozumnosti nakloň svoje ucho, aby si si zachoval rozvahu a tvoje pery uchránili poznanie. Pery cudzej ženy síce pretekajú medom, jej ústa sú slizkejšie než olej, ale jej koniec je horký ako palina a ostrý ako dvojsečný meč. Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do podsvetia, nedrží sa cesty života, ale jej chodníky blúdia a ona nevie kam. Preto ma teraz, synovia, počúvajte a neodkláňajte sa od výrokov mojich úst. Vzdiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu, aby si tak svoju česť nevydal iným a svoje roky surovcovi, aby sa cudzí nenasýtili tvojou mocou a dom cudzinca neobohatil tvojou námahou. Inak budeš na konci stenať, keď bude hynúť celé tvoje telo. Potom povieš: „Ako som len nenávidel napomínanie a moje srdce pohŕdalo výčitkami, nepočúval som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som si ucho k tým, čo ma učili. Takmer som upadol do všetkého zla uprostred zhromaždenia a spoločenstva.“