Numeri 11:1-34

Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora. Vtedy ľud volal k Mojžišovi o pomoc. Keď sa Mojžiš pomodlil k Hospodinovi, oheň zhasol. Preto pomenovali to miesto Tabera, lebo Hospodinov oheň vzplanul proti nim. Naničhodníkov uprostred nich sa zmocnili silné chúťky. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: „Kto nás nasýti mäsom? Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak. Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu.“ Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici. Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom. Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna. Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svojho stanu, rod vedľa rodu. Hospodin sa veľmi rozhneval. Ani Mojžišovi sa to nepáčilo a vyčítal Hospodinovi: „Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím služobníkom? Prečo som u teba nenašiel priazeň, že si na mňa uvalil všetku ťarchu tohto ľudu? Či som ja splodil všetok tento ľud? Či som ho ja porodil, že mi vravíš: ‚Nes ho vo svojom náručí, ako dojka nosieva nemluvňa, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom.‘ Kde mám vziať mäso pre všetok ľud? Plačú a volajú ku mne: ‚Daj nám mäso! Chceme sa najesť.‘ Ja sám neunesiem ťarchu tohto ľudu. Je pre mňa priťažká. Ak chceš takto so mnou zaobchádzať, prosím, radšej ma zabi, ak som našiel u teba priazeň, aby som nemusel hľadieť na svoje nešťastie.“ Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Zhromaždi sedemdesiat starších mužov Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, jeho správcami, a priveď ich k stanu stretávania; nech sa ta postavia s tebou. Zostúpim ta a budem sa s tebou rozprávať. Vezmem niečo z tvojho ducha a zošlem na nich, potom budú niesť ťarchu ľudu spolu s tebou, nebudeš ju niesť sám. Ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom volali k Hospodinovi: ‚Kto nás nasýti mäsom? Ako dobre nám bolo v Egypte!‘ Hospodin vám dá mäso a najete sa. Nebudete ho jesť len jeden deň alebo dva dni, ani päť, či desať, ba ani dvadsať dní, ale celý mesiac, kým sa ho neprejete a nesprotiví sa vám. To preto, lebo ste opovrhli Hospodinom, ktorý je medzi vami a s plačom ste pred ním volali: ‚Prečo sme len odišli z Egypta?‘“ Mojžiš na to povedal: „Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som, a ty vravíš: ‚Daj im mäsa a budú jesť celý mesiac.‘ Možno azda pozabíjať pre nich toľko oviec a dobytka, aby im to stačilo? Či sa pre nich majú vychytať všetky ryby v mori, aby mali všetci dosť?“ Hospodin povedal Mojžišovi: „Je azda Hospodinova ruka prikrátka? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní, alebo nie!“ Mojžiš vyšiel a oznámil ľudu, čo povedal Hospodin. Zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších ľudu a rozostavil ich okolo stanu. Hospodin zostúpil v oblaku a oslovil Mojžiša. Vzal ducha, ktorý na ňom spočíval, a dal ho tým sedemdesiatim starším. Keď duch na nich spočinul, prorokovali, ale potom sa to neopakovalo. Dvaja muži však zostali v tábore, jeden sa volal Eldád a druhý Medád. Aj na nich spočinul duch, lebo patrili k zapísaným. Pretože nevyšli k stanu, prorokovali v tábore. Istý mládenec pribehol k Mojžišovi a oznámil mu: „Eldád a Medád prorokujú v tábore!“ Vtedy sa ozval Jozua, syn Núna, ktorý už ako chlapec posluhoval Mojžišovi, a povedal: „Môj pane, Mojžiš, nedovoľ im to!“ Mojžiš mu však povedal: „Ty žiarliš namiesto mňa? Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho ducha!“ Potom sa Mojžiš vrátil do tábora aj so staršími Izraela. Na príkaz Hospodina zadul vietor a od mora privial prepelice. Vrhol ich na tábor asi do vzdialenosti jedného dňa cesty po oboch stranách tábora a na dva lakte od zeme. Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc, ba aj celý ďalší deň. Aj ten, čo pozbieral najmenej, mal desať chómerov. Potom ich porozkladali okolo tábora. No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu. Preto dali tomu miestu meno Kibrót-Hattaava, lebo tam pochovali nenásytný ľud.