Nehemiáš 6:1-9

Keď oznámili Sanballatovi, Tobijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby a neostali na nich trhliny, hoci vráta do brán som do tých čias ešte neosadil, Sanballat a Gešem mi odkázali: „Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine na rovine Óno.“ Zamýšľali mi však urobiť niečo zlé. Ja som k nim však poslal poslov s odkazom: „Musím vykonať veľkú prácu, preto ta nemôžem prísť. Prečo by sa mala práca prerušiť iba preto, že ju opustím, aby som zišiel k vám?“ Podobným spôsobom mi poslali odkaz štyri razy, no ja som im odpovedal rovnako. Sanballat podobne poslal ku mne svojho sluhu aj piaty raz. Ten mal v ruke otvorený list, v ktorom bolo napísané: „Počuť medzi národmi — aj Gešem to tvrdí —, že sa ty a Júdovci zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby. Podľa týchto rečí sa chceš sám stať ich kráľom. Vraj si ustanovil aj prorokov, aby v Jeruzaleme o tebe prevolávali: ‚Judsko má kráľa!‘ Takú správu môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu!“ Nato som odkázal: „Nič z toho, čo tvrdíš, sa nestalo. Sám si si to vymyslel.“ Tí všetci nás chceli zastrašiť. Hovorili si: „Ich ruky ochabnú v práci a tá sa nedokončí.“ Tak teda, Bože, posilni moje ruky!