Nehemiáš 6:1-19

Keď oznámili Sanballatovi, Tobijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby a neostali na nich trhliny, hoci vráta do brán som do tých čias ešte neosadil, Sanballat a Gešem mi odkázali: „Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine na rovine Óno.“ Zamýšľali mi však urobiť niečo zlé. Ja som k nim však poslal poslov s odkazom: „Musím vykonať veľkú prácu, preto ta nemôžem prísť. Prečo by sa mala práca prerušiť iba preto, že ju opustím, aby som zišiel k vám?“ Podobným spôsobom mi poslali odkaz štyri razy, no ja som im odpovedal rovnako. Sanballat podobne poslal ku mne svojho sluhu aj piaty raz. Ten mal v ruke otvorený list, v ktorom bolo napísané: „Počuť medzi národmi — aj Gešem to tvrdí —, že sa ty a Júdovci zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby. Podľa týchto rečí sa chceš sám stať ich kráľom. Vraj si ustanovil aj prorokov, aby v Jeruzaleme o tebe prevolávali: ‚Judsko má kráľa!‘ Takú správu môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu!“ Nato som odkázal: „Nič z toho, čo tvrdíš, sa nestalo. Sám si si to vymyslel.“ Tí všetci nás chceli zastrašiť. Hovorili si: „Ich ruky ochabnú v práci a tá sa nedokončí.“ Tak teda, Bože, posilni moje ruky! Vošiel som do domu Šemaju, Delajovho syna, Mehetabelovho vnuka, ktorý žil oddelene. Povedal mi: „Poďme do Božieho domu, do vnútra chrámu, zavrime dvere chrámu, lebo sa ťa chystajú zabiť, v noci sa ťa chystajú zabiť!“ Ja som však odvetil: „Môže niekto ako ja utiecť? Môže niekto ako ja vojsť do chrámu a zostať nažive? Nevojdem. Zbadal som, že ho Boh neposlal, ale proroctvo o mne vyslovil preto, lebo ho Tobija a Sanballat najali za odmenu. Bol najatý, aby som dostal strach, urobil to a prehrešil sa. Použili by to na šírenie zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť. Pamätaj, Bože môj, na Tobiju a Sanballata, na tieto ich skutky aj na prorokyňu Noadju a ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali!“ Tak boli dvadsiateho piateho elúla hradby dohotovené za päťdesiatdva dní. Keď sa to všetci naši nepriatelia dopočuli a uvideli to všetky okolité pohanské národy, veľmi zmalomyseľneli. Uvedomili si, že toto dielo sa uskutočnilo s pomocou nášho Boha. V týchto dňoch judskí šľachtici popísali mnoho listov a odosielali ich Tobijovi. Tobijove zase dochádzali im. Veď mnohí v Judsku s ním boli spojení prísahou. Bol zaťom Šechanju, Arachovho syna, a jeho syn Jochanán si vzal dcéru Mešulláma, Berechjovho syna. Aj o jeho dobrých vlastnostiach hovorili predo mnou a moje slová donášali jemu. Tobija posielal listy, aby ma zastrašoval.