Nehemiáš 4:1-8

Keď sa Sanballat a Tobija, ako aj Arabi, Ammónčania a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili. Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok. Modlili sme sa k svojmu Bohu a na obranu pred nimi sme vo dne i v noci stavali proti nim stráž. Vtedy Júdovci hovorili: „Ochabuje nosičova sila, ruín je priveľa a my nevládzeme dobudovať hradby.“ Naši protivníci hovorili: „Nič nebudú vedieť, nič nezbadajú skôr ako prídeme medzi nich, pobijeme ich a zastavíme prácu.“ Židia, ktorí bývali v ich blízkosti, prišli a varovali nás aspoň desaťkrát: „Kamkoľvek sa obrátite, odvšadiaľ idú proti nám!“ Preto som na nižšie položených otvorených miestach za hradbami rozostavil podľa rodov ľud s ich mečmi, oštepmi a lukmi. Keď som to videl, vstal som a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: „Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy aj za domácnosti.“

Bezplatné plány čítania a zamyslenia týkajúce sa Nehemiáš 4:1-8