Ešte predtým kňaz Eljašíb, ktorý bol správca siení domu nášho Boha a bol Tobijov príbuzný, prepožičal mu veľkú miestnosť, kde predtým ukladali pokrmové obety, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levitom, spevákom a vrátnikom, ako aj pozdvihované obety pre kňazov. Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno. Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú pre Tobiju spáchal Eljašíb — zariadil totiž pre neho miestnosť vo dvoranách domu nášho Boha — veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tobijovo domáce zariadenie z miestnosti. Miestnosť som prikázal očistiť a znova tam vniesť náradie Božieho domu, pokrmové obety a kadidlo.
Dozvedel som sa tiež, že levitom sa neodovzdávalo to, čo im patrí, na čo sa službukonajúci leviti a speváci rozutekali, každý na svoje pole. Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: „Prečo je Boží dom opustený?“ Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesta. Vtedy všetci Júdovci prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do zásobární. Za dozorcu nad skladiskami som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cadóka, z levitov Pedaju a za ich pobočníka Chanána, syna Zakkúra, syna Mattanju, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať čiastky svojim bratom.
Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevymaž z pamäti moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe.
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
