Keď prišli k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú. Len čo ho videli, celý zástup užasol. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili. Ježiš sa ich pýtal: „Prečo sa s nimi hádate?“ Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty. Keď ho pochytí, lomcuje ním, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a ustrnie. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali.“ Ježiš im odpovedal: „Ach, neveriace pokolenie! Dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne!“ Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. Ježiš sa pýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné.“ Chlapcov otec hneď zvolal: „Verím, pomôž mojej neviere!“ Ježiš si všimol, že sa zbieha zástup. Pohrozil nečistému duchu slovami: „Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!“ Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel. Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal.