Marek 8:1-13

V tých dňoch, keď s ním bol opäť veľký zástup a nemali čo jesť, zavolal si učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Ak ich pošlem domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.“ Učeníci mu odpovedali: „Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Odpovedali: „Sedem.“ Nato ľuďom prikázal, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov, vzdal vďaku, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu. Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať. Jedli a nasýtili sa, ba pozbierali sedem košov nalámaných zvyškov. Ľudí bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nato nastúpil so svojimi učeníkmi do člna a priplával do dalmanutského kraja. Vyšli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba a tak ho skúšali. Zhlboka si vzdychol a spýtal sa: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen, hovorím vám, toto pokolenie nijaké znamenie nedostane!“ Nechal ich, znova nastúpil do člna a preplavil sa na druhý breh.