Marek 6:30-56

Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili. Povedal im: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!“ Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí, takže sa nemali kedy ani najesť. Odplavili sa teda člnom na pusté miesto, kde boli sami. Mnohí ich uvideli odchádzať a spoznali ich; zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. Keď Ježiš vystúpil z člna, videl veľký zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam. Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: „Toto je pusté miesto a je už veľa hodín. Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo.“ Ale on im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Opýtali sa ho: „Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť?“ On sa ich však opýtal: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť chlebov a dve ryby.“ Prikázal im, aby všetkých usadili po skupinách na zelenú trávu. Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa. A ešte nazbierali dvanásť plných košov nalámaných zvyškov z chlebov a rýb. Tých, čo jedli z chlebov, bolo päťtisíc mužov. Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť do člna a ísť vopred na druhú stranu do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. Nastal večer a čln bol uprostred mora; on sám bol na zemi. Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori, a chcel prejsť popri nich. Keď ho videli kráčať po mori, nazdali sa, že je to prízrak a vykríkli. Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ Potom k nim nastúpil do člna a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo zatvrdené. Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. Len čo vystúpili z člna, ľudia ho hneď spoznali. Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách. A kamkoľvek vchádzal — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.