V prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: „Kde chceš, aby sme ti šli pripraviť veľkonočnú večeru?“ Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.“ Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka.
Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. Keď si zasadli k stolu a jedli, Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.“ Zarmútili sa a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ On im však povedal: „Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Amen, hovorím vám, že už viac nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané:
Udriem pastiera
a ovce sa rozpŕchnu.
Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie!“ Ježiš mu povedal: „Amen, hovorím ti, že dnes, tejto noci, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ On však tým viac hovoril: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, určite ťa nezapriem!“ Rovnako hovorili aj ostatní.
Prišli na miesto, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem, kým sa pomodlím.“ Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť.
Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.“
Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“
Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli, čo mu odpovedať.
Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Hľa, môj zradca sa priblížil.“
Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov, zákonníkov a starších. Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: „Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.“ Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi!“ A pobozkal ho. Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš im povedal: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ Vtedy ho všetci opustili a zutekali.
Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho, on však plachtu pustil a utiekol nahý.
Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. Peter ho z diaľky nasledoval až dnu do nádvoria veľkňaza. Tam si sadol medzi strážnikov a zohrieval sa pri ohni.
Veľkňazi a celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nenachádzali. Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich svedectvá sa nezhodovali. Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: „Počuli sme, ako hovorí: ‚Ja zbúram tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.‘“ Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. Tu vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: „Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: „Ty si Mesiáš, syn Požehnaného?“ Nato Ježiš odpovedal: „Ja som.
Uvidíte Syna človeka
sedieť po pravici Moci
a prichádzať s nebeskými oblakmi.“
Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ Nato ho všetci odsúdili, že si zasluhuje smrť. Niektorí naňho začali pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.
Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ On to však zaprel a povedal: „Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš.“ A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. Keď ho slúžka uvidela, začala znova hovoriť okolostojacim: „Aj tento je jeden z nich.“ Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: „Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan.“ On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: „Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám!“ Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: „Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš;“ chytil sa za hlavu a premohol ho plač.
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
