Marek 11:1-14

Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfagé a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch svojich učeníkov a prikázal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď ako tam vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! Ak sa vás niekto spýta: ‚Čo to robíte?‘, odpovedzte: ‚Pán ho potrebuje, ale hneď ho sem zasa vráti.‘“ Učeníci išli, našli osliatko uviazané o bránku vonku na ceste a odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, sa ich opýtali: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ No keď povedali, ako im hovoril Ježiš, nechali ich. Priviedli osliatko k Ježišovi. Prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli. Tí, čo šli pred ním i za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“ Potom vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Keď si všetko poprezeral a pretože už bolo neskoro, odišiel s Dvanástimi do Betánie. Keď na druhý deň odišli z Betánie, dostal hlad. Vtom z diaľky zbadal figovník plný lístia. Šiel sa pozrieť, či na ňom niečo nenájde. Keď sa k nemu priblížil, okrem listov nenašiel nič, lebo nebol čas fíg. Povedal mu: „Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie.“ Jeho učeníci to počuli.