Micheáš 4:1-13

Keď sa však raz zmenia časy, bude vrch Hospodinovho domu pevný na čele vrchov a bude vyšší než pahorky. Potom sa pohrnú k nemu národy. Mnohí pohania poputujú a povedia: „Poďte, vystúpme na Hospodinov vrch, k domu Boha Jákobovho, aby nás učil svojim cestám a aby sme chodili po jeho chodníkoch.“ Zo Siona totiž vyjde náuka a slovo Hospodina z Jeruzalema. On bude rozsudzovať medzi mnohými národmi a určovať právo mocným a ďalekým národom. Potom si prekujú meče na pluhové radlice a oštepy na vinárske nože. Nepozdvihne národ proti národu meč a nebudú sa už učiť vojne. Každý bude sedieť pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí, lebo ústa Hospodina zástupov prehovorili. Aj keď všetky národy chodia v mene svojich bohov, my však budeme chodiť v mene Hospodina, nášho Boha, na večné veky. „V ten deň,“ znie výrok Hospodina, „pozbieram, čo kríva, zhromaždím, čo je zahnané a s čím som zle nakladal. Z toho, čo kríva, urobím zvyšok a z toho, čo je zahnané, mocný národ.“ Hospodin bude kraľovať nad nimi na vrchu Sion odteraz až naveky. Ty, Migdal-Éder, pahorok dcéry Siona, dostaví sa a vráti sa k tebe predchádzajúca vláda, kráľovstvo pre dcéru Jeruzalema. Prečo teraz tak hlasno kričíš? Či nieto kráľa v tebe? Či zahynul tvoj radca, že ťa zovreli bolesti ako rodičku? Zvíjaj sa a tlač, dcéra Siona, ako rodička, lebo teraz musíš vyjsť z mesta a budeš bývať na poli. Pôjdeš až do Babylonu, tam budeš zachránená. Tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov. Teraz sa však zhromažďujú proti tebe mnohé národy a hovoria: „Nech je znesvätená a nech sa kochajú naše oči na Sione.“ Ony však nepoznajú Hospodinove zámery a nechápu jeho úmysel, lebo zhromaždil ich ako snopy do stodoly. Vstaň a mláť, dcéra Siona, lebo tvoje rohy zmením na železo a tvoje kopytá na bronz, takže rozdrvíš mnohé národy. Podrobíš kliatbe ich korisť pre Hospodina a ich silu pre Pána celej zeme.