Micheáš 2:1-13

Beda tým, čo vymýšľajú neprávosť a plánujú zlo na svojich lôžkach. Keď svitne ráno, uskutočňujú ho, lebo majú moc v rukách. Dychtia po poliach a uchvacujú ich, túžia po domoch a zaberajú ich. Utláčajú človeka i jeho domácnosť, jeho samotného i jeho vlastníctvo. Preto takto hovorí Hospodin: „Hľa, ja vymyslím zlo proti tejto čeliadke, z ktorého nevytiahnete svoju šiju, z ktorého nevybŕdnete, lebo to bude zlý čas. V ten deň zložia proti vám príslovie, zaznie žalostné bedákanie a povedia: ‚Sme úplne zničení. Podiel môjho ľudu bol rozdelený meracou šnúrou a nikto mu ho nevracia. Naše polia boli rozdelené odpadlíkovi.‘ Preto nebudeš mať nikoho, kto by ti meracou šnúrou určil podiel v zbore Hospodina.“ „Nekážte!“ Tak kážu oni: „O takých veciach netreba kázať! Nezasiahne nás potupa.“ Či je prekliaty Jákobov dom? Či je duch Hospodina netrpezlivý? Či sú toto jeho skutky? Či nie sú moje slová dobrotivé voči tomu, kto chodí v úprimnosti? Vy však povstávate proti môjmu ľudu ako nepriateľ, strhávate plášť z tých, ktorí pokojne kráčajú okolo bez úmyslu bojovať. Vyháňate ženy môjho ľudu z ich príjemných domov, ich deťom navždy odnímate moju ozdobu. Vstaňte a choďte! Tu niet miesta na odpočinok! Pre vašu nečistotu vás stihne záhuba, hrozná záhuba. Keby niekto podľa vetra hovoril lož: „Budem ti veštiť pri víne a opojnom nápoji!“ — to by bol veštec pre tento ľud! Istotne ťa úplne pozbieram, Jákob, istotne zhromaždím zvyšok Izraela. Zhromaždím ich ako ovce v košiari, ako stádo na jeho pastve. Bude sa to hmýriť ľuďmi. Pred nimi pôjde ten, čo razí cestu. Keď prerazia a prejdú bránou, vyjdú von. Ich kráľ pôjde pred nimi a Hospodin na ich čele.