Matúš 28:1-15

Po sobote, keď sa brieždilo v prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. Strážcovia sa pred ním triasli od strachu a ostali ako mŕtvi. Ale anjel povedal ženám: „Vy sa nebojte! Viem totiž, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych a predchádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám to.“ Rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. Vtom sa Ježiš stretol s nimi a povedal: „Buďte pozdravené!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Vtedy im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia!“ Keď sa ženy vzdialili, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími a po porade dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Hovorte: ‚V noci prišli jeho učeníci a ukradli ho, kým sme my spali.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho prehovoríme a zariadime, aby ste nemali ťažkosti.“ Vojaci vzali peniaze a urobili, ako ich poučili. A tieto reči sú rozšírené medzi Židmi až do dnešných dní.