Matúš 26:23-75

On odpovedal: „Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Ty si to povedal.“ Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“ Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci sa tejto noci nado mnou pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce stáda sa rozpŕchnu. Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ Peter mu však povedal: „Aj keby sa všetci nad tebou pohoršili, ja sa nikdy nepohorším.“ Ježiš mu odpovedal: „Amen, hovorím ti, že tejto noci, skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Peter mu povedal: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci. Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto zvané Getsemani a povedal učeníkom: „Sadnite si, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu so mnou bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Odišiel druhý raz a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!“ Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali. A tak ich nechal, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca.“ Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Toho chyťte!“ Hneď nato pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel?“ Tu pristúpili, položili na Ježiša ruky a zmocnili sa ho. A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Vtedy mu Ježiš povedal: „Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť légií anjelov? Ale ako by sa potom splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ V tej hodine povedal Ježiš zástupom: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? Denne som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma. Toto všetko sa však stalo, aby sa naplnili prorocké Písma.“ Vtedy ho všetci učeníci opustili a zutekali. Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter ho však z diaľky sledoval až na nádvorie veľkňaza. Vošiel dnu a sadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli usmrtiť. Nenašli ho však, hoci prišlo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: „Tento povedal: ‚Môžem zbúrať Boží chrám a za tri dni ho postaviť.‘“ Tu vstal veľkňaz a opýtal sa ho: „Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ Ježiš však mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Mesiáš, Boží Syn.“ Ježiš mu odpovedal: „Ty si to povedal, ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Práve teraz ste počuli rúhanie! Čo o tom súdite?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“ Potom mu pľuli do tváre a bili ho po hlave. Iní ho tĺkli palicami a hovorili: „Prorokuj nám, Mesiáš, kto ťa udrel!“ Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ Ale on zaprel pred všetkými: „Neviem, o čom hovoríš.“ Keď vyšiel k bráne, uvidela ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“ O chvíľu prišli tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si jeden z nich. Veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza!“ Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: „Nepoznám toho človeka!“ Vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na Ježišovo slovo: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko zaplakal.