Predložil im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli. Hoci je zo všetkých semienok najmenšie, keď vyrastie, je väčšie ako všetky iné rastliny a stáva sa z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia v jeho konároch.“
Povedal im ďalšie podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch mier múky, takže všetko vykvasilo.“
Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstiev im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka:
Otvorím svoje ústa v podobenstvách,
vyrozprávam, čo bolo skryté od založenia sveta.
Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli.“ On im odpovedal: „Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého, nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta. Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!
Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole.
Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.
Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá sieti spustenej do mora, ktorá zhromaždila ryby každého druhu. Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, sadli si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von. Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.
Pochopili ste to všetko?“ Odpovedali mu: „Áno.“ Nato im povedal: „Preto každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice nové i staré veci.“
Keď Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej domoviny a tam učil v synagóge, takže ľudia veľmi žasli a hovorili: „Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy? Nie je to syn toho tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má?“ A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine a vo vlastnom dome.“ Pre ich nevieru tam neurobil mnoho mocných činov.