Matúš 13:3-53

Hovoril im veľa v podobenstvách: „Hľa, rozsievač vyšiel siať. Keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme. Tie vzišli rýchlo, lebo neboli hlboko v zemi, no keď potom vyšlo slnko, spálilo ich a pretože nemali koreň, uschli. Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ Učeníci pristúpili k Ježišovi a opýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu bude pridané a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má. V podobenstvách im hovorím preto, že hľadia, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú ani nechápu. Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Budete len počúvať a počúvať, ale nepochopíte, budete len hľadieť a hľadieť, ale neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu, ušami ťažko počuli, aj oči si zažmúrili, len aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa, a ja ich neuzdravím. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú. Amen, hovorím vám, že mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. Vy teda počúvajte podobenstvo o rozsievačovi: Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty. Na skalnatú pôdu bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne. Do tŕnia bolo zrno zasiate u toho, kto slovo počúva, ale denné starosti a mámenie bohatstva slovo udusia, takže ostane bez úrody. Do dobrej pôdy bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a chápe ho. Ten potom prináša úrodu: jeden stonásobnú, druhý šesťdesiatnásobnú a tretí tridsaťnásobnú.“ Predniesol im iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, vtedy sa ukázal aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: ‚Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?‘ On im odpovedal: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia sa ho spýtali: ‚Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho?‘ On však odpovedal: ‚Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.‘“ Predložil im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli. Hoci je zo všetkých semienok najmenšie, keď vyrastie, je väčšie ako všetky iné rastliny a stáva sa z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia v jeho konároch.“ Povedal im ďalšie podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch mier múky, takže všetko vykvasilo.“ Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstiev im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od založenia sveta. Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli.“ On im odpovedal: „Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého, nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta. Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva! Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole. Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju. Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá sieti spustenej do mora, ktorá zhromaždila ryby každého druhu. Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, sadli si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von. Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ Odpovedali mu: „Áno.“ Nato im povedal: „Preto každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice nové i staré veci.“ Keď Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ.