Matúš 12:1-21

V tom čase šiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Učeníci boli hladní, a tak začali trhať klasy a jesť. Zbadali to farizeji a povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu.“ On im však povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on aj tí, čo boli s ním? Ako vošiel do Božieho domu a ako jedli predkladané chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, iba sami kňazi? Alebo či ste nečítali v Zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo väčšie ako chrám. Keby ste boli spoznali, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, neboli by ste odsúdili nevinných. Veď Syn človeka je pánom soboty.“ Keď odtiaľ odišiel, prišiel do ich synagógy. Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: „Je dovolené v sobotu uzdravovať?“ To preto, aby ho mohli obžalovať. On im povedal: „Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol? A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť.“ Nato povedal tomu človeku: „Vystri ruku!“ Vystrel ju teda a bola zasa zdravá ako tá druhá. Farizeji však vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť. Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Mnohé zástupy išli za ním a on všetkých uzdravil. Prikázal im však, aby o ňom verejne nehovorili. To preto, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka Izaiáša: Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas. Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.