Raz sa osamote modlil. Boli s ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ Oni odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Peter odpovedal: „Za Božieho Mesiáša.“ No on ich dôrazne žiadal, aby to nikomu nepovedali, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi. Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený.“
Všetkým potom povedal: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel svoj život zachrániť, stratí ho. Ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil? Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. Veru, hovorím vám: Niektorí z vás, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“
Asi osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Počas modlitby sa jeho tvár zmenila a jeho odev zažiaril belobou ako blesk. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži — Mojžiš a Eliáš, ktorí sa ukázali v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal naplniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli. A keď už od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel však, čo vraví. A kým to hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v oblaku, zmocnil sa ich strach. Z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte!“ A keď hlas doznel, ostal Ježiš sám. V tých dňoch zachovali mlčanie a nikomu nehovorili o tom, čo videli.
Na druhý deň zostúpili z vrchu. V ústrety mu prišiel veľký zástup. Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: „Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa! Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; sotva ho opúšťa a tak ho gniavi. Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ Ježiš povedal: „Ach, neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás?! Priveď sem svojho syna!“ Ako chlapec prichádzal, démon ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. Všetci žasli nad veľkou Božou mocou.
Keď sa všetci čudovali, čo všetko robil, povedal svojim učeníkom: „Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať.
Začali medzi sebou uvažovať, kto z nich je najväčší. Ježiš však poznal, o čom vo svojom srdci uvažujú. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal: „Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Vtedy Ján povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu v tom, pretože nechodí s nami.“ Ježiš mu však odpovedal: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
