Lukáš 7:1-10

Keď skončil svoju reč k ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil. Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.“ Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, tak ide. A druhému: ‚Poď sem!‘, tak príde. A svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí.“ Keď to Ježiš počul, začudoval sa. Obrátil sa k zástupu, ktorý išiel za ním, a povedal: „Hovorím vám, takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“ Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.