Lukáš 24:1-50

V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli odvalený od hrobu. Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým v rozpakoch uvažovali, zastali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve. Ženy sa preľakli a sklonili tváre k zemi. Ale muži im povedali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei: ‚Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnikom a ukrižovaný, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych.‘“ Tu si spomenuli na jeho slová, vrátili sa od hrobu a všetko porozprávali Jedenástim a všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom. Ale tým sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol, videl tam len plachty. Odišiel domov s úžasom nad tým, čo sa to stalo. V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. A rozprávali sa navzájom o všetkom, čo sa udialo. Ako sa tak zhovárali a vzájomne dohadovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa takto idúcky rozprávate?“ Oni sa zronení zastavili a jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: „Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ On sa ich spýtal: „A čo?“ Odpovedali mu: „To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkým ľudom. Ako ho veľkňazi a naši poprední muži vydali, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a hovorili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.“ Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“ Vošiel teda, aby zostal s nimi. Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám!“ Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha. Povedal im: „Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — ale ja, ako vidíte, mám.“ Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Podali mu kúsok pečenej ryby. Vzal si a jedol pred nimi. Potom im hovoril: „Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma, a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti.“ Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.