Lukáš 22:39-45

Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku.

Bezplatné plány čítania a zamyslenia týkajúce sa Lukáš 22:39-45