Lukáš 22:1-23

Blížili sa sviatky nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Pascha. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa však ľudu. Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol z počtu Dvanástich, i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im ho vydá. Tí sa zaradovali a dohodli sa, že mu dajú peniaze. On súhlasil a hľadal vhodnú príležitosť, aby im ho vydal, keď s ním nebude zástup. Prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok. Ježiš poslal Petra a Jána a povedal im: „Choďte a pripravte nám veľkonočného baránka.“ Oni sa ho spýtali: „Kde chceš, aby sme ho pripravili?“ Odpovedal im: „Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, kde vojde. A pánovi domu povedzte: ‚Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám so svojimi učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže zariadenú veľkú hornú sieň. Tam ho pripravte!“ Odišli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s ním. Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je s mojou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda tomu človeku, ktorý ho zrádza!“ A oni sa medzi sebou hádali, kto z nich je ten, čo to urobí.