Lukáš 20:9-19

Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť naprázdno. Potom k nim poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a vrátili naprázdno. Poslal aj tretieho a aj toho doráňali a vyhodili. Vtedy pán vinice povedal: ‚Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.‘ No keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa medzi sebou a povedali si: ‚Toto je dedič. Zabime ho, aby dedičstvo ostalo nám.‘ Tak ho vyvliekli z vinice a zabili. Čo im potom urobí pán vinice? Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „V žiadnom prípade!“ On sa na nich zahľadel a povedal: „Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi.“ Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu položiť na neho ruky, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich.