Lukáš 19:11-44

Keď to počúvali, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už-už zjaví Božie kráľovstvo. Povedal teda: „Istý šľachtic odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si desať sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: ‚Obchodujte s nimi, kým neprídem.‘ Ale občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento človek nad nami kraľoval.‘ Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko ktorý obchodovaním získal. Prišiel prvý a povedal: ‚Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien.‘ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha, pretože si bol verný v nepatrnej veci, ujmi sa vlády nad desiatimi mestami!‘ Prišiel druhý a povedal: ‚Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien.‘ Tomu povedal: ‚Ty vládni nad piatimi mestami!‘ Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tu je tvoja hrivna. Mal som ju uloženú v šatke. Bál som sa ťa, lebo si prísny človek. Berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘ Tomu povedal: ‚Zlý sluha! Budem ťa súdiť podľa tvojich slov. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial. Prečo si teda nedal moje peniaze peňažníkom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘ A prítomným povedal: ‚Vezmite mu hrivnu a dajte ju tomu, čo má desať. Oni mu povedali: Pane, veď ten má desať hrivien!‘ ‚Hovorím vám: Každému, kto má, bude pridané, ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má. A napokon, mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a zabite ich predo mnou.‘“ Po týchto slovách kráčal vpredu a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfagé a Betánii, k vrchu, ktorý sa volá Olivový, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, ktorá je naproti. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nikdy nesedel. Odviažte ho a priveďte! Ak sa vás niekto spýta: ‚Prečo ho odväzujete?‘, odpovedzte takto: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď odväzovali osliatko, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni odpovedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. Keď sa približoval k úpätiu Olivového vrchu, začal celý zástup učeníkov mocným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli. Volali: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On však odpovedal: „Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“ Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním a povedal: „Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. Zrovnajú ťa so zemou a s tebou aj tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“