A svojim učeníkom povedal: „Bol bohatý človek, ktorý mal správcu majetku. Toho obvinili, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš byť ďalej správcom.‘ Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď budem pozbavený správcovstva.‘ Po jednom k sebe volal dlžníkov svojho pána. Prvého sa spýtal: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ Ten odpovedal: ‚Sto batov oleja.‘ Povedal mu: ‚Vezmi si svoj úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat.‘ Potom sa opýtal iného: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ Odpovedal: ‚Sto kórov pšenice.‘ Tomu povedal: ‚Vezmi si svoj úpis a napíš osemdesiat.‘
Pán pochválil nepoctivého správcu, že si počínal prezieravo. Veď voči seberovným sú synovia tohto sveta prezieravejší, než synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov pomocou nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov. Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“
Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. Ale on im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, je ohavnosťou pred Bohom. Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý sa doň násilne tlačí. No ľahšie sa pominie nebo i zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka. Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie ženu, ktorú iný muž prepustil, cudzoloží.
Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. Pri jeho bráne líhaval akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten žobrák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim.‘ No Abrahám odpovedal: ‚Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich poslúchajú.‘ Ale on povedal: ‚Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať.‘ Odpovedal mu: ‚Ak neposlúchajú Mojžiša a Prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘“
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
