Lukáš 1:5-38

Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo. Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu. Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára. Pri pohľade na neho sa Zachariáš preľakol a doľahla naňho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, tvoja modlitba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia. Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a prichystal tak Pánovi pripravený ľud.“ Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a má poslanie prehovoriť s tebou a odovzdať ti túto radostnú zvesť. Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase.“ Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. Keď však vyšiel, nebol už schopný k nim prehovoriť. A tak spoznali, že mal v chráme videnie; robil im posunky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov. Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala a skrývala sa päť mesiacov. Hovorila: „Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“ V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta menom Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávida. Meno panny bolo Mária. Keď vošiel k nej, povedal: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.“ Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. Anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária odpovedala anjelovi: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude nazvané ‚Boží Syn‘. Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, lebo u Boha nič nie je nemožné.“ Na to Mária odpovedala: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A anjel od nej odišiel.