Lukáš 1:5-17

Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo. Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu. Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára. Pri pohľade na neho sa Zachariáš preľakol a doľahla naňho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, tvoja modlitba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia. Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a prichystal tak Pánovi pripravený ľud.“

Bezplatné plány čítania a zamyslenia týkajúce sa Lukáš 1:5-17