Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, lebo u Boha nič nie je nemožné.“ Na to Mária odpovedala: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A anjel od nej odišiel.
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Zvolala mocným hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán.“
Vtedy Mária prehovorila:
„Velebí moja duša Pána
a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia,
pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno,
a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Prejavil silu svojím ramenom;
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú;
mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
Hladných nasýtil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom:
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.