Spomeň si, Hospodin, čo sa s nami stalo,
pozri a viď našu potupu!
Naše dedičstvo dostali cudzinci,
naše domy cudzozemci.
Stali sme sa sirotami bez otca,
naše matky sú ako vdovy.
Vlastnú vodu pijeme za peniaze,
vlastné drevo dostávame za poplatok.
S jarmom na šiji nás prenasledujú,
sme unavení, nemáme pokoja.
Egyptu sme podávali ruku,
aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chleba.
Naši otcovia hrešili a niet ich.
My však znášame ich previnenia.
Vládnu nám otroci,
niet nikoho, kto by nás vytrhol z ich ruky.
S nasadením života si obstarávame chlieb,
ohrozovaní mečom z púšte.
Ako popraskaná pec je naša koža
od horúčky z hladu.
Zhanobené boli ženy na Sione
i panny v judských mestách.
Vlastnými rukami vešali kniežatá,
starcom neprejavili úctu.
Mládenci nosia žarnov
a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva.
Starci prestali zasadať v bráne
a mládenci preberať na strunách.
Naše srdce sa prestalo radovať,
na smútok sa premenil náš tanec.
Spadla nám koruna z hlavy,
beda nám, lebo sme zhrešili.
Od tohto nám zamdlelo srdce,
z toho všetkého nám potemnel zrak,
kvôli vrchu Sion, ktorý je spustošený
a preháňajú sa po ňom líšky.
Ty, Hospodin, tróniš naveky,
tvoj trón trvá z pokolenia na pokolenie.
Prečo na nás stále zabúdaš
a opúšťaš nás na dlhý čas?
Priveď nás opäť k sebe, Hospodin, a my sa vrátime.
Obnov naše dni, ako boli oddávna.
Azda si nás úplne zavrhol?
Tak veľmi sa hneváš na nás?
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
